KNIHA: SLÁDEČEK, Michal: Politička zajednica. Institut za filozofiju i društvenu teoriju, Beograd, 2008

Narodený roku 1967, Michal Sládeček je najmladši kovačický doktor vied. Diplomoval a magistroval filozofiu na Filozofickej fakulte v Belehrade, doktorské štúdium ukončil roku 2007 na belehradskej Fakulte politických vied. Od roku 1996 pracuje v Inštitúte pre filozofiu a teóriu spoločnosti v Belehrade. Jeho kniha Politička zajednica je v podstate doplnená doktorská dizertácia, ktorú vypracoval pod mentorstvom profesorov Iliju Vujačića, Milorada Stupara a Milana Podunavca. Niektoré časti tejto knihy boli predtým uverejnené vo vplyvných srbských časopisoch Filozofija i društvo a Nova srpska politička misao.

V úvodnej časti Sládeček predstavuje fundamentálne pojmy politickej filozofie: združenie (asociácia jednotlivcov kvôli nejakému zisku), komunita (združenie jednotlivcov, ktorých viažu spoločné hodnoty a podobný spôsob života) a spoločnosť (zoskupenie komunít a združení, vytvorené na zásade práva). Evolučným následkom týchto javov je politická spoločnosť – komplexná, pluralistická, egalitárna, tolerantná, nediskriminujúca, maximálne inkluzívna a integračná spoločnosť prichytená zo strany väčšiny občanov. Politická spoločnosť je spoločenstvo všetkých spoločností – podľa Deweyho je to „veľká spoločnosť” osvedčená cez spolunažívanie a prax, sprevádzaná morálkou a citlivá na potreby každého jej člena.

Ďalšia, hlavná časť knihy sa zaoberá polemikou politických filozofií liberalizmu a komunitarizmu. Je to debata o tom, ako nájsť rovnováhu medzi individuálnou slobodou každého človeka a potrebou za spoločenským dobrobytom, rovnosťou a spravodlivosťou. Ide o otázku, či je pre rozvoj a prospech spoločnosti dôležitejšia personálna sloboda občanov alebo mravné a historicky vyskúšané hodnoty, ktoré vytvárajú povedomie jedného spoločenstva. Autor štúdie pritom hneď na začiatku poznamenáva, že orientácie liberalizmu a komunitarizmu nie sú jednotné – každá z nich totiž predstavuje súhrn heterogénnych teórií, ktoré zoskupujeme len kvôli heuristiky.

V centrálnej časti Sládečekovej štúdie sa striedajú kritické prehľady teórií troch liberálov – Johna Rawlsa (podľa ktorého nejestvuje všeobecný dobrobyt, spoločnosť je len prostriedok na realizáciu individuálnej koncepcie prospechu každého občana), Ronalda Dworkina (liberálna teória spoločnosti musí nájsť rovnováhu medzi ideálmi slobody, rovnosti a bratstva) a Roberta Nozicka (predstaviteľ libertariánskej filozofie „minimálnej” spoločnosti, ktorej jediná funkcia je chrániť ľudské práva jej občanov); ako aj troch komunitaristov – Michaela Waltzera (idea komplexnej rovnosti, podľa ktorej sa spoločnosť snaží znemožniť domináciu jedného dobrobytu nad druhým – napr. kapitálu nad politickou mocou), Michaela Sandela (podľa ktorého nejestvuje osoba, ktorá je neobmedzená bohatou identitou a kultúrou spoločnosti; oddanosť voči rodinným a spoločenským hodnotám nie je niečo, čo si volíme – my sa hneď po narodení stávame súčasťou takej spoločnosti) a Alasdaira MacIntyra (človeka vnímame ako osobu z kontextualizovanou sociálnou identitou – nie ako atomizovanú induviduu so samostatne zvolenou identitou). 

Na záver Sládeček hovorí, že i keď je harmóniu medzi týmito dvomi orientáciami v praxi veľmi ťažko uskutočniť (keďže idea individuálnej slobody nerada býva obmedzená potrebou všeobecného dobra a pôžitku spoločnosti), dychotómia dvoch orientácií jestvuje prevažne kvôli polemiky, lebo je rozdiel medzi zástupcami liberalizmu a komunitarizmu viac teoretický ako praktický. Nie sú to nezmieriteľné orientácie – podľa Walzera sú až komplementárne, lebo jedna bez druhej je nemožná. Liberáli nevyhnutne musia uznať potrebu po spoločnosti (v ktorej sa človekova sloboda a jeho práva uplatňujú), ako čo komunitaristi musia uznať individuálne práva a slobody ako podmienku zdravej spoločnosti. Liberalizmus sám pre seba (liberalistický atomizmus) ruši samé základy, ktoré umožňujú jestvovanie súčasnej spoločnosti, pokým sám komunitarizmus veľmi ľahko „skĺzne“ do mravného autoritarizmu a dominácie väčšiny nad menšinou.

Ako výborná štúdia o historických a sučasných teóriách politickej spoločnosti Politička zajednica je pozoruhodný príspevok k politickej filozofii v Srbsku a predstavuje podnet na diskusiu o tom, či politická spoločnosť v tom pravom zmysle slova jestvuje v Srbsku alebo sme ešte stále na úrovni spoločnosti, v ktorej vládne ideologická výlučnosť a nacionalizmus.

***

Uverejnene:

HLAS L'UDU Cislo 4 / 4423/  22.1.2011 

    str. 23   OBZORY Cislo 1/320

                   str. 25   KNIHY  

                           Studia o teoriach politickej spolocnosti (Michal Sladecek - Politicka zajednica)