Sunday, March 27, 2011

Janko Takač - Bibliografija

Spisak svih tekstova (recenzija i prikaza knjiga, filmova i muzičkih albuma, izveštaja sa koncerata, kao i tematskih radova) koje sam objavio u časopisima Vzlet i Hlas L'udu kao i u zborniku radova 40 rokov časopisu Vzlet mozete naći OVDE.

Budúcnosť Vzletu (ZBORNIK PRAC: 40 rokov casopisa Vzlet)



Neistá budúcnosť

Na konci prvého desaťročia 21. storočia pri rýchlom rozvoji mobilných technológií a internetovej siete budúcnosť tlačených médií sa zdá byť naozaj neistá. Mladí ľudia sú tí, ktorí všetky tie sučasné technologické a digitálne inovácie najskôr vítajú, takže je problém časopisov usmernených na túto populáciu v podstate najväčší.

Vzlet ako artefakt

Jeden zo spôsobov ako zachovať a podporovať časopis Vzlet je ten, že sa z neho urobí niečo nezvyčajné, čiže celok, ktorý predstavuje niečo viac ako súhrn jeho súčiastok, niečo ako artefakt. Vzlet  by sa mohol stať vydaním, ktoré sa bude zbierať do kolekcií, na ktoré sa čitateľ bude znovu a znovu vracať. Ale aj vydaním, ktore sa bude brať navážne, čítať dôkladne, časopis, ktorého mienka bude mať význam a bude sa citovať…

Čo urobiť, aby sa tým naozaj aj stal?

Pri premýšľaní o buducnosti Vzletu si môžeme pripomenúť časopis Polet, ktorý bol koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov časopis Zväzu socialistickej mládeže v Chorvátsku. Po niekoľkých číslach, ktoré skrachovali, Polet znovu začal vychádzať od roku 1976. Nová redakcia a redaktor najväčší počet strán venovali témam, ktoré zaujímali mladých ľudí - komiksom, rock hudbe, fotografiám, filmu, všetkým ostatným druhom umenia, ako aj rôznym formám kontrakultúrnych fenoménov. O všetkom tom v Polete bolo písane príliš slobodným štýlom a celý obsah bol zabalený do nezabudnuteľného umeleckého dizajnu. Onedlho sa Polet stal veľmi čítaným, a čo je najdôležiťejšie do konca dekády sa stal možno najvplyvnejším mládežníckym časopisom v bývalej Juhoslávii, lebo napr. podporil vznik new wave rock and roll scény a kapiel, ako čo sú  Azra, Idoli a Prljavo KazalištePolet sa stal centrom diania pre celú jednu generáciu mladých ľudí v Chorvátsku, ale aj širšie. Polet by preto mohol byť perfektný model pre Vzlet.

Začnime od grafického dizajnu Vzletu. Titulná strana má byť niečo, podľa čoho sa každé číslo bude najviac identifikovať. Ona musí byť naozaj unikátna, umelecká, fascinujúca, nezvyčajná, atraktívna a má sa ľahko a dlho pamätať. Titulná strana by preto mala byť dielo autora – fotografa, maliara, komiks alebo street art umelca, sochára. Okrem titulnej strany by aj dizajn celého vydania mal  byť v duchu umelcovej vízie. 

Vzlet musí aj vo svojom obsahu mať dosť toho vizuálneho - umeleckú fotografiu, komiks,  maľby, grafike, street art - grafity, …  Rozlety by mali aj nadalej zachovať svoju funkciu publikovania poézie a prozy mladých vojvodinských Slovákov, ale by tú funkciu mali doplniť aj mládežníckou polemikou, debatou, diskusiou, hodnotením, rozhovorom mladých o ich próznom a poetickom výraze. V obsahu by mali byť aj z neopakovateľnej časopriestorovej perspektívy obrábané témy, ako čo sú súčasný a kult film, súčasná a kult hudba, biografie a portréty lokálnych a svetoznámych umelcov.

Štýl písania vo Vzlete by mal byť aspoň trochu viac v súlade s hovorovým jazykom mladých vojvodinských Slovakov, pričom samozrejme nemožno kaziť spisovnú slovenčinu, ale ju zjednodušiť a prispôsobiť mladým, a tým ich postupne a sústavne navádzať na čítanie - ktore už dlho nepatrí k obľúbeným aktivitám mladých ľudí

Vzlet ako prst na pulse mladých

Na záver možno povedať, že v spoločnosti narušených základných hodnôt, Vzlet by sme mali vidieť aj ako podporovateľa nových hodnôt, účelov a cieľov v živote mladých. Popri tom, že by Vzlet mal promovovať večné hodnoty humanizmu, tolerancie, nenásilia a mierumilovnosti, časopis by taktiež mal mať aj ideu o tom, aké sú dnešné hodnoty mladých, čo ich najviac trápi a v čom oni sami vidia prekážky a problémy vo svojom personálnom rozvoji. Taktiež, Vzlet by mal pomáhať mladým aby sa vynašli vo svojich prvých krokoch ku demokracii a politickej pluralite našej spoločnosti, ako aj v živote s perspektívou európskych integrácii, v ktorom sa stanú opravdivými občanmi sveta.


***


Pred vámi je trochu skrátená verzia príspevku Budúcnosť Vzletu ktorý je uverejnený v zborníku prác 40 rokov časpisu Vzlet (NVU Hlas L'udu, február, 2011.). 

Saturday, March 19, 2011

KNIHA: SLÁDEČEK, Michal: Politička zajednica. Institut za filozofiju i društvenu teoriju, Beograd, 2008






Narodený roku 1967, Michal Sládeček je najmladši kovačický doktor vied. Diplomoval a magistroval filozofiu na Filozofickej fakulte v Belehrade, doktorské štúdium ukončil roku 2007 na belehradskej Fakulte politických vied. Od roku 1996 pracuje v Inštitúte pre filozofiu a teóriu spoločnosti v Belehrade. Jeho kniha Politička zajednica je v podstate doplnená doktorská dizertácia, ktorú vypracoval pod mentorstvom profesorov Iliju Vujačića, Milorada Stupara a Milana Podunavca. Niektoré časti tejto knihy boli predtým uverejnené vo vplyvných srbských časopisoch Filozofija i društvo a Nova srpska politička misao.
V úvodnej časti Sládeček predstavuje fundamentálne pojmy politickej filozofie: združenie (asociácia jednotlivcov kvôli nejakému zisku), komunita (združenie jednotlivcov, ktorých viažu spoločné hodnoty a podobný spôsob života) a spoločnosť (zoskupenie komunít a združení, vytvorené na zásade práva). Evolučným následkom týchto javov je politická spoločnosť – komplexná, pluralistická, egalitárna, tolerantná, nediskriminujúca, maximálne inkluzívna a integračná spoločnosť prichytená zo strany väčšiny občanov. Politická spoločnosť je spoločenstvo všetkých spoločností – podľa Deweyho je to „veľká spoločnosť” osvedčená cez spolunažívanie a prax, sprevádzaná morálkou a citlivá na potreby každého jej člena.
Ďalšia, hlavná časť knihy sa zaoberá polemikou politických filozofií liberalizmu a komunitarizmu. Je to debata o tom, ako nájsť rovnováhu medzi individuálnou slobodou každého človeka a potrebou za spoločenským dobrobytom, rovnosťou a spravodlivosťou. Ide o otázku, či je pre rozvoj a prospech spoločnosti dôležitejšia personálna sloboda občanov alebo mravné a historicky vyskúšané hodnoty, ktoré vytvárajú povedomie jedného spoločenstva. Autor štúdie pritom hneď na začiatku poznamenáva, že orientácie liberalizmu a komunitarizmu nie sú jednotné – každá z nich totiž predstavuje súhrn heterogénnych teórií, ktoré zoskupujeme len kvôli heuristiky.
V centrálnej časti Sládečekovej štúdie sa striedajú kritické prehľady teórií troch liberálov – Johna Rawlsa (podľa ktorého nejestvuje všeobecný dobrobyt, spoločnosť je len prostriedok na realizáciu individuálnej koncepcie prospechu každého občana), Ronalda Dworkina (liberálna teória spoločnosti musí nájsť rovnováhu medzi ideálmi slobody, rovnosti a bratstva) a Roberta Nozicka (predstaviteľ libertariánskej filozofie „minimálnej” spoločnosti, ktorej jediná funkcia je chrániť ľudské práva jej občanov); ako aj troch komunitaristov – Michaela Waltzera (idea komplexnej rovnosti, podľa ktorej sa spoločnosť snaží znemožniť domináciu jedného dobrobytu nad druhým – napr. kapitálu nad politickou mocou), Michaela Sandela (podľa ktorého nejestvuje osoba, ktorá je neobmedzená bohatou identitou a kultúrou spoločnosti; oddanosť voči rodinným a spoločenským hodnotám nie je niečo, čo si volíme – my sa hneď po narodení stávame súčasťou takej spoločnosti) a Alasdaira MacIntyra (človeka vnímame ako osobu z kontextualizovanou sociálnou identitou – nie ako atomizovanú induviduu so samostatne zvolenou identitou). 
Na záver Sládeček hovorí, že i keď je harmóniu medzi týmito dvomi orientáciami v praxi veľmi ťažko uskutočniť (keďže idea individuálnej slobody nerada býva obmedzená potrebou všeobecného dobra a pôžitku spoločnosti), dychotómia dvoch orientácií jestvuje prevažne kvôli polemiky, lebo je rozdiel medzi zástupcami liberalizmu a komunitarizmu viac teoretický ako praktický. Nie sú to nezmieriteľné orientácie – podľa Walzera sú až komplementárne, lebo jedna bez druhej je nemožná. Liberáli nevyhnutne musia uznať potrebu po spoločnosti (v ktorej sa človekova sloboda a jeho práva uplatňujú), ako čo komunitaristi musia uznať individuálne práva a slobody ako podmienku zdravej spoločnosti. Liberalizmus sám pre seba (liberalistický atomizmus) ruši samé základy, ktoré umožňujú jestvovanie súčasnej spoločnosti, pokým sám komunitarizmus veľmi ľahko „skĺzne“ do mravného autoritarizmu a dominácie väčšiny nad menšinou.
Ako výborná štúdia o historických a sučasných teóriách politickej spoločnosti Politička zajednica je pozoruhodný príspevok k politickej filozofii v Srbsku a predstavuje podnet na diskusiu o tom, či politická spoločnosť v tom pravom zmysle slova jestvuje v Srbsku alebo sme ešte stále na úrovni spoločnosti, v ktorej vládne ideologická výlučnosť a nacionalizmus.


***
Uverejnene:


HLAS L'UDU Cislo 4 / 4423/  22.1.2011 
    str. 23   OBZORY Cislo 1/320
                   str. 25   KNIHY  
                           Studia o teoriach politickej spolocnosti (Michal Sladecek - Politicka zajednica)